Mapa krajinných zvukov Karpát

Prvkom tradičnej krajiny Karpát je znenie, zvuky, inštrumentálne melódie, spev a zvieracie hlasy spojené s pastierstvom; priestor plný zvukov: vtáčieho spevu, hlasov oviec, kráv, kôz, a taktiež pastierskych psov, miestneho nárečia a vyvolávania pastierov, spevu a improvizovaných inštrumentálnych variácií vyhrávajúcich na veľmi zaujímavých pastierskych hudobných nástrojoch.

Druhým obrazom charakteristického znenia Karpát sú zvuky vychádzajúce z malých mestečiek.

 Tak ako vytvárame album s fotografiami, takým istým spôsobom môžeme zozbierať a spolu porovnať nahrávky vykonané každým dostupným zariadením s funkciou registrácie audio. Výlety a poľovanie na zaujímavé zvuky sú úžasným dobrodružstvom.

Charakteristickým prvokom tradičnej krajiny Karpát je znenie, zvuky, inštrumentálne melódie, spev a zvieracie zvuky spojené s pastierstvom.

Pastierska krajina je nielen tým, čo vidíme: veľké, otvorené priestory hôľ a úzke chodníky vyšliapané ovcami, ale aj priestor preplnený zvukmi: vtáčím spevom, hlasmi oviec, kráv, kôz, a taktiež pastierskych psov, vykrikovaním pastierov, spevom a improvizovanými inštrumentálnymi variáciami vyhrávanými na veľmi zaujímavých pastierskych hudobných nástrojoch.

Druhou charakteristickou oblasťou zvukov Karpát sú krajinné zvuky malých mestečiek. K takým určite patrí pamiatkový Starý Sącz. Charakter mu pridáva mestská znelka (hejnal), bitie hodín z kostolnej veže, ale aj svedectvá bohatej a špecifickej histórie, napr. zázračný prameň sv. Kingy. Všetky tieto zvuky je možné uloviť a zozbierať.

Tak ako vytvárame album s fotografiami, takým istým spôsobom môžeme zozbierať a spolu porovnať nahrávky vykonávané každým dostupným zariadením s možnosťou audio nahrávania. Týmto spôsobom môžeme navrhnúť projekt a vykonať zvukové pohľadnice alebo získať dokonalé pozadie pre prezentáciu fotografií alebo vytvoriť svoju vlastnú zbierku zvykových prechádzok. Tieto nahrávky sa oplatí opísať a systematicky zhromažďovať. Po niekoľkých výletoch za nahrávkami v teréne sa môže stať, že sa v kolekcii nájdu veľmi vzácne zvuky.

Tu je niekoľko príkladov na nahrávky krajinných zvukov v teréne aké sme stretli na pohraničí Poľska a Slovenska.

Pastierske krajinné zvuky

Hlasy oviec, pastierskeho psa, vtákov, zvuky prichádzajúce z cesty

Idúc za stádami pasúcich sa oviec môžeme zaregistrovať mnoho zaujímavých zvukov.

Melódia a znenie pastierskeho hudobného nástroja koncovka

Je to druh jednoduchej flauty bez otvorov na prsty, na ktorom sa hrá prostredníctvom fúkania vzduchu cez náustok (podobný k jednoduchým flautám) a zatkáva sa, občas iba jemne otvára výstupný otvor. Tento hudobný nástroj obľúbený medzi pastiermi je jednou z najarchaickejších karpatských fláut. Mnoho z nich je schopných ju vyrobiť vlastnoručne z konárov bazy čiernej.

Prírodná krajina

Vtáčí spev (jar)

Ak chceme nahrať určité aspekty krajinných zvukov, výlety si treba naplánovať v príslušných ročných obdobiach, pretože to, čo budeme počuť na jar sa úplne odlišuje od zvukov počutých v jeseni. Je to presne tak ako v prípade fotografovanej krajiny.

Zvuky mofety, zdroja oxidu uhličitého z okolia obce Jastrzębik pri Muszyne

Mofeta je zaujímavým miestom výronu oxidu uhličitého z veľmi hlbokých geologických puklín. Keď sa plyn dostáva cez vodu, vytvára strieborné bubliny, ktoré praskajú s charakteristickým zvukom, a keď plyn vchádza priamo do atmosféry vtedy šumí a syčí, čím pripomína dýchanie.

Máte vlastné nahrávky? Alebo sa chystáte niečo nahrávať? Budeme vďační, ak sa k nám pripojíte a doplníte mapu krajinných zvukov Karpát!

Stary Sącz je ideálny pre dôkladné a neúnavné objavovanie zvukov, pretože jeho hudobné tradície siahajú do najstarších dejín hudby v Poľsku!

Starosądecka Bohorodica

Podľa legendy, o pravdu ktorej vytrvalo bojujú dejepisci a milovníci Starého Sącza, bola v kláštore Klarisiek ako prvá vykonávaná (alebo priam stvorená) mystická a hudobne neobyčajná pieseň poľského rytierstva, Bohorodica. Táto najstaršia poľská náboženská pieseň, považovaná za národnú hymnu, sa rozoznieva mohutnými alikvotami. V minulosti povzbudzovala poľských rytierov k hrdinským činom. Bohorodica bola spievaná, podľa Jana Długosza, v roku 1410 pod Grunwaldom ako carmen patrium. Toto veľdielo je do dnes veľkou záhadou poľskej kultúry a provokuje k špekuláciám a umeleckým imitáciám.

Bohorodica je druhom spievanej modlitby k Matke Božej s prosbou o pomoc a k Ježišovi, aby vzhľadom na Jána Krstiteľa ľudí spasil. Text Bohorodice sa uznáva za majstrovskú báseň s črtami literárneho veľdiela a melickej lyriky (spievanej). Bohorodica nadväzuje v svojej hudobnej vrstve na grécku hymnu prijatú vo východnej liturgii. Jej vznik sa datuje na obdobie medzi XI. a XIV. st., ale určite na XIII. storočie.

Hudobný zdroj Bohorodice, jej liturgický charakter a čas v akom vznikla poukazujú na to, že kláštor Klarisiek uhorskej princeznej Kunegundy a ťažké časy tatárskych nájazdov boli vhodným miestom a obdobím na to, aby takáto pieseň mohla vzniknúť.

Dávidov žalm

Medzi mnohými zaujímavými starými zväzkami aké sa kedysi nachádzali v kláštornej knižnici bol zrejme najvzácnejší Žalm sv. Kingy, nazývaný aj Sądecký žalm, ktorý bol z latinčiny preložený na poľský jazyk. Podľa legendy, sv. Kinga – podľa Života sv. Kingy pochádzajúceho zo XIV. st., zakladateľka kláštoru ho mala vo zvyku recitovať pri príležitosti sviatku piesne in lingua vulgari (čiže „v ľudovom jazyku“, a teda po poľsky). Podľa známeho skúmateľa staropoľskej literatúry Alexandra Brücknera, ženy – vo vtedajších časoch zbavené prístupu k vzdelávaniu – nepoznali latinský jazyk a práve s týmito ich potrebami týkajúcimi sa náboženskej literatúry sa spájajú stredoveké preklady žalmov. Podobnú genézu má najstaršia pamiatka poľského písomníctva – Floriánsky žalm z prelomu XIV. a XV. storočia, ktorý bol pravdepodobne vykonaný pre kráľovnú Hedvigu.

Vznik legendárneho Sądeckého žalmu datoval Brückner na rok 1280. Žalmy pôvodne obsahovali 150 žalmov zo Starého Testamentu, ktoré postupne vznikali medzi XI. – III. st. p. n. l. a v Európe boli prekladané a parafrázované od raného stredoveku. Postupne sa začlenili do kresťanského kostolného obradu a ich rozkvet pripadá na obdobie renesancie a reformácie. Autorstvo väčšiny žalmov sa pripisuje kráľovi Dávidovi a od jeho mena sa všetky zbierky žalmov pomenovávali ako Dávidove.

Žalmy priťahujú pozornosť aj svojimi plastickými hodnotami, pretože sú vo väčšine bohato ilustrované a obsahujú kaligrafie. Ak fragmenty Dávidovho žalmu z XIII. st. boli naozaj nájdené v kláštore Klarisiek v Starom Sączy, máme tu do činenia s prvou pamiatkou poľského písomníctva!

Témou nahrávok môže byť charakteristický miestny dialekt!

Pôjdeme na násyp (Pojadom na Szonc), čiže lachovský folklór a sądecký dialekt

Živý lachovský folklór sa najlepšie zachoval v Podegrodziu a jeho okolí. Podegrodzie je veľmi veľkou a dobre obhospodárenou obcou ležiacou na trase: Stary Sącz – Gołkowice (most na Dunajci) – Podegrodzie – Nový Sącz (alebo Limanowá). Zo Starého Sącza do Podegrodzia prídeme autom za pol hodiny. 

V Podegrodzie pracuje mnoho prívržencov miestnej kultúry – práve im vďačíme za to, že sa tance, hudba, odevy, výšivky a lachovská kuchyňa zachovali. V obci nájdeme Múzeum Sądeckých lachov Zofie a Stanisława Chrząstowských. Na tomto území je to najväčšie muzeálne stredisko, ktoré vzniklo zo súkromných zbierok. Exopnáty tu boli zhromažďované od 30-tych rokov minulého storočia a po II. svetovej vojne boli pre návštevníkov sprístupnené v obyčajnej vidieckej chalupe. Múzeum sa od roku 1981 stalo pobočkou Regionálneho múzea v Novom Sączy a nachádza v budove Obecného kultúrneho strediska v Podegrodziu (Podegrodzie 248, 33-386 Podegrodzie, otvorené od pondelka do piatku, otváracie hodiny 8.00-15.00, zatvorené v sobotu a nedeľu a počas sviatkov a dní po sviatkoch). Múzeum a Obecné kultúrne stredisko sa preslávili úžasným vypracovaním lachovskej kuchyne a neustále pripravujú ďalšie vydania a výstavy.

Aj napriek týmto snahám je dnes tradičná kultúra považovaná za slávnostnú a – okrem niektorých prvkov ženského kroja – si ju nie je ľahké všimnúť. Inak je so sądeckým dialektom, ktorý je aj naďalej živý a počuť ho na každom kroku v úplnej verzii, ale aj vo forme špecifických vplyvov, akcentov alebo tradičných pojmov a názvov. Sądecký dialekt – po sliezskom a goralskom – je dialektológmi považovaný za jednu z najživších odmien poľského jazyka. Črtou sądeckého dialektu je okrem slov a pojmov spojených so životom a prácou veľké množstvo vplyvov zo slovenského, ukrajinského a nemeckého jazyka.

V tradičnej slovnej zásobe nájdeme také „čerešničky“ ako Bryjów (tradičný názov Starého Sącza) alebo bojcyć, čiže klebetiť.

A prosím, aby ste sa nechichrali (smiať sa), lebo vás môže niekto prasnuńć (udrieť)!

Poľský goralský dialekt to nie je iba Podhale, Orava a Spiš, ale aj Sądeské Beskydy, čiže krajina Nadpopradských goralov.

Nazývaní sú aj Čiernymi goralmi (od čiernej farby hune, druhu peleríny zo súkna a nohavíc) alebo Piwniczanskými – od Piwnicznej-Zdroja. Nadpopradskí gorali hraničia na západe s Pieninskými a Podhalanskými goralmi, na severe so Sądeckými lachmi a na východe kedysi hraničili s Rusínmi. V dialekte Nadpopradských goralov nájdeme mnohé rusínske vplyvy a samozrejme jazykové zvyšky z valaského osadníctva. Mnoho slov, aké sa nad Popradom používali (a naďalej sa používajú), to sú tzv. karpatizmy. Je to slovník spoločný pre dialekty a jazyky národov, ktoré obývajú Karpaty a patria k nim napr.: bača (baca), bryndza, poľana (polana), bystrica (bystrzyca) a iné. Na rozlúštenie zabudnutého významu slova, pripomenutie si ich výslovnosti alebo vyhľadanie karpatizmov je najlepšie siahnuť do úžasného vypracovania Wandy Łomnickiej-Dulak s názvom „Matusine slovíčka. Slovník dialektu nadpopradských goralov“ („Matusine słóweczka. Słownik gwary górali nadpopradzkich”), vydaný v roku 2005 Mestským a obecným kultúrnym strediskom v Piwnicznej-Zdroji. V slovníku nájdeme o. i. expresivizmy, čiže výrazy slúžiace emocionálnemu nazývaniu osôb. Niektoré z nich neuveriteľne opisujú charakter nami stretnutých osôb: chuchrok (úbožiatko), flapcia, hadra (darebák), lola (dievča), scypica (chudá), szubrawiec (ničomník), sroc (sráč), zawatlorz…

Príkladom nahrávky z terénu, čiže zo Starého Sącza je charakteristická znelka (hejnal), bitie hodín a zvuk zázračného prameňa!

Kostol a kláštor Klarisiek

Pred tým ako prekročíme bránu kláštora a z vnútorného nádvoria vojdeme do súmraku neobyčajného interiéru kláštorného kostola s jeho unikátnymi maľbami, sochami a hmatateľným priam nasýtením histórie a mýtov, oplatí sa pozrieť si zástavbu kláštora od cesty do Nového Sącza.  Výhľad aký sa pred nami rozprestrie nám poskytne vysvetlenie na to, prečo sa Starý Sącz nazýva „Podhalanským Wawelom“. Zlaté ukončenie kostolných veží, veľké kláštorné budovy umiestnené nad strmým svahom a celok obtiahnutý bielym obranným múrom ukrývajúcim veľkú záhradu a kláštorné sady vytvárajú dojem mohutnej pevnosti.

Ak je dobré počasie, je možné vidieť ako sa nad zástavbou kláštoru vynára pásmo Radziejowej týčiace sa do výšky takmer 1300 m n. m. Veľkosť kláštoru, jeho celistvá architektúra a monumentálnosť krajiny vytvárajú nezabudnuteľný dojem. Až teraz môžete vstúpiť na malé námestie pred klenutou bránou na nádvorí kláštoru. Na pravej strane sa nachádza Szeklerská brána a zaujímavá maľba na kláštornom múre, ako aj pamiatková budova z čias kráľa Jána III. Sobieského. Na ľavej strane je stredoveká zástavba Daszyńského ulice s obchodníkmi plnými pamiatok.

Na nádvorie kláštoru vchádzame cez klenutý prechod v štvorposchodovej bránovej budove zo XVII. storočia, prechádzame popri dome kaplána z roku 1605. Na veži ozdobujúcej bránovú budovu sú umiestnené hodiny a na pravé poludnie sa z nej rozlieha znelka hraná podľa starých, stredovekých hudobných nôt nájdených v kláštore.

Prvé kláštorné budovy a kostol boli určite drevené a ich stavbu sponzorovala kňažná Kinga v roku 1280. Od polovice XIV. storočia sa začalo so stavebnými prácami pri murovanom kostole zasvätenom Svätej Trojici (jeho posvätenie sa uskutočnilo približne v roku 1332). Ďalšie práce boli vykonávané v rokoch 1601 – 1605, keď na objednávku Bernarda Maciejowského vznikla murovaná verzia kláštornej zástavby. Po roku 1617 sa v týchto prácach pokračovalo. Škody spáchané požiarom, aký sa odohral v roku 1764, boli začiatkom veľkých opráv a zmien vo forme rozšírenia sanktusníkov a vykonania novej polychrómie. Sanktusník ozdobený kniežacou korunou je neobyčajným kovotepeckým dielom (bol vykonaný z medeného a mosadzného plechu a z časti odliaty z kovu), vznikol v roku 1777 ako dar abatyše Psurskej. V časti kláštoru, ktorá je dostupná pre návštevníkov, je najdôležitejší kostol zasvätený Svätej Trojici. Táto ranogotická budova má predĺžený, päťstĺpový korpus a užšie, dvojpoľové presbytérium s trojloďovým uzatvorením. Zvláštnu pozornosť si v kostole zaslúži baroková kazateľnica z roku 1671 vykonaná z ebenu s fantastickými ozdobami znázorňujúcimi mýtický, biblický strom Panny Márie, vinič hroznorodý a mnohé postavy židovských kráľov. Bohatstvo formy ukrýva mnohé, avšak nie celkom rozoznateľné alegórie a významy, pri ktorých sa je dnes možné v údive iba zamýšľať. Vzácnym objektom je kaplnka sv. Kingy so striebornou truhlou obsahujúcou sväté relikvie, hlavný oltár a dva štukové bočné oltáre navrhnuté a vykonané v barokovom štýle Baltazárom Fontany v rokoch 1696 – 1699. Veľmi vzácny a nádherný je obraz sv. Trojice, ktorý je celý vyrezávaný a vytlačený v striebornom plechu. V ľavej lodi sa nachádza náhrobný kameň kráľovnej Hedvigy, ženy Vladislava Lokietku. Pri ďalších prestavbách kláštoru pracovali úžasní architekti, umelci a návrhári: Jan di Simoni, Franciszek Placidi, Baltazar Fontana, Feliks Derysarz a mnoho iných.

Od začiatku existencie je kláštor pod starostlivým dohľadom a neustálou starostlivosťou úradov a miestnej komunity. Na základe ich iniciatívy sa aj naďalej vykonávajú opravné práce a obnovuje sa zástavba kláštoru. Posledné práce, aké sa v kláštore uskutočnili, prebehli v roku 2010 a vzťahovali sa o. i. na veľmi dôležitú opravu a konzerváciu ukončenia kostolných veží a strechy kláštoru – v prácach sa v súčasnosti pokračuje.

Zázračný prameň – uzdravuje prostredníctvom počúvania?

Prameň sv. Kingy je známy už niekoľko storočí vďaka svojej zázračnej moci. Existujú desiatky opisov o uzdravení práve pomocou tejto vody.

Počas kanonizačného procesu sv. Kingy uznala vatikánska Kongregácia pre záležitosti Svätých za zázrak uzdravenie prof. Mariana Starczewského. Tento významný chemik, prednášateľ na Sliezskej a Varšavskej technickej univerzite, ktorý pochádzal zo Starého Sącza, bol vyliečený zo silnej apendicitídy pomocou zázračnej vody. Nikto by sa nemal čudovať veľkému záujmu o malý vodný tok s takouto bohatou históriou a zázračnými vlastnosťami.

Zázračný prameň dostupný pre návštevníkov sa nachádza neďaleko kláštorných múrov (na dobre označenom chodníku sv. Kingy) a v súčasnosti sa ukrýva v čistom kamennom puzdre s kovovou rúrkou.