Lomnický štít
Lomnický štít je s nadmorskou výškou 2 633 m n. m. tretím najvyšším vrchom Tatier, Slovenska aj Karpát. Dlho bol považovaný za najvyšší tatranský štít. Kedysi ho volali Dedo a jeho súčasný názov je odvodený od obce Veľká Lomnica, v ktorej chotári ležal do roku 1974.
Z vrcholu štítu pyramídového tvaru vedú do doliny tri hrebene: severozápadný k Pyšnému štítu cez ďalšie štíty až po Baranie sedlo, kde sa spája s hlavným vysokotatranským hrebeňom. Severovýchodný hrebeň vedie cez Kežmarský štít ku Huncovskému štítu alebo cez Malý Kežmarský štít k Veľkej Svišťovke. Južný, Lomnický hrebeň, prechádza do Lomnického sedla.
Prvýkrát dosiahol vrchol Lomnického štítu z Medených lávok obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry. Členovia Fábryho rodiny pravdepodobne objavili cestu z vrcholu štítu cez Lomnické sedlo do Skalnatej doliny. V 18. storočí sa Fábryovci pokúšali vydolovať z Lomnického štítu zlato, no na jeho severných svahoch našli len malachyt a striebro.
V decembri 1941 začala premávať v tom čase najmodernejšia visutá lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít zo Skalnatého plesa na vrchol štítu. Z Lomnického sedla je možný výstup na Lomnický štít len v sprievode horského vodcu.
Na vrchole tretieho najvyššieho tatranského štítu sa nachádza najvyššie položené observatórium na Slovensku i astronomické a meteorologické pracoviská Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Od roku 1957 je Lomnický štít sídlom televíznej retranslačnej stanice.
