Jurgovské Stajne (poľ. Jurgowskie Stajnie)

Jurgovské Stajne, niekedy nazývané aj Jurgovské Salaše, predstavujú v podtatranskej oblasti jeden z málopočetných príkladov sezónnej pastierskej osady. Ležia na území poľskej časti spišského Zamaguria, v Spišských Pieninách, na východ od obce Durštín (poľ. Dursztyn), neďaleko prielomu Piekielko, ktorý tvorí Priečny potok (poľ. Przecznie, Przeczny, Poprzeczny, Browarczyska), zarezávajúci sa medzi Gajnu skalu (782 m n.m.) a Žar (879 m n.m.).

V roku 1902 knieža Kristián Hohenlohe odobral obyvateľom dediny Jurgov právo na pasenie oviec a dobytka v Javorinských Tatrách (poľ. Tatry Jaworzyńskie), ktoré vlastnil. Vtedy obyvatelia Jurgova kúpili od durštínskeho panstva Dvorské lúky alebo inak Jurgovské hole a preniesli tu pastviny z Tatier spolu so salašmi (cca 11 km od Jurgova). Proces premiestňovania jurgovských pastvísk z tatranských holí do oblasti Durštína sa začal už okolo roku 1879.

Pastierske osady tvorili drevené objekty štvorcového pôdorysu s rozmermi 40 x 40 m. Bolo to 11 humien spojených lomenicami. Vo východnej časti sa nachádzali obytné priestory. V každom humne sa odkladalo na pôjde seno, ktoré sa do dediny zvážalo v zime, keďže sane zjednodušovali prepravu. Od apríla do októbra tu bol ustajnený najmä dobytok, ktorý strážili jeho majitelia a pastieri. Z mlieka sa na mieste pripravovali mliečne výrobky a pravidelne sa odnášali do dediny. Tieto práce vykonávali hlavne ženy a dievčatá, muži tu pracovali len ako kosci.

Neďaleko spomínaných stajní bola v súvislosti s pokusmi vytvoriť vzorové miesto pre kosenie a pastvu postavená v rokoch 1936-1397 mliekareň. Dnes vedľa nej stojí nová koliba, a okolité lúky si od obyvateľov Jurgova prenajímajú gazdovia z okolia Nového Targu. Bývalá mliekareň slúži ako príbytok pre pastierov oviec. Jurgovské Stajne, zväčša nevyužívané, pomaly chátrajú.

Ešte pred polstoročím predstavoval dobytok a ovce bohatstvo spišských obcí. Pre majiteľov kráv bol najdôležitejší úspešný chov: zväčšovanie stáda, dojivosť kráv a ich dobrá fyzická kondícia, hojnosť mliečnych výrobkov. Na dosiahnutie tohto stavu bolo potrebné dodržiavať celý systém magických príkazov a zákazov a vhodnými postupmi podporovať skoro všetky činnosti spojené s chovom. Dôležitými momentmi, ktoré mohli rozhodnúť o úspešnom chove boli – tak ako aj v iných oblastiach života – dôležité momenty v živote jednotlivca i spoločnosti, teda všetky rodinné slávnosti, sviatky a koniec koncov aj dátumy spojené s chovom, napr. prvý výhon dobytka na pašu. Vhodnými magickými zaklínadlami bolo možné zväčšiť dojivosť kráv a ochrániť zvieratá pred mliekom, ktoré sa nedalo spotrebovať, teda odobrať ho pomocou čarov.