zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Test lásky na hrade kráľovských konkubín

Zamilovaní, ktorí si chcú preveriť svoje city, sa musia vypraviť do Czchowa – jedného z miest, v ktorom mal – podľa dejepisca – posledný z Piastovcov navštevovať mnohé milenky. Ako hovorí legenda, jedine niekto, kto vo svojom živote stretol skutočnú lásku, môže oživiť kamenného románskeho leva, ležiaceho pri nohách sv. Floriána na czchowském námestí... viac

Pokiaľ Ján Długosz nepreháňal, bol Czchów ležiaci na uhorskej trase jedným z miest, do ktorých Kazimír Veľký prichádzal vedený nielen politikou. Ako píše kronikár, vládca „žil verejne i tajne s konkubínami, ich zástupy, ako nejaké zástupy hanby, rozmiestnil v Opoczne, Czchowie, Krzeczowe a na mnohých iných miestach”.

Posledný z Piastovcov prikázal Czchów opevniť a obklopiť hradbami a privilégiom z r. 1355 preniesol mesto lokované na średzkom práve na právo magdeburgské. Práve za vlády Kazimíra Veľkého sa začal hrad ležiaci nad Dunajcom pružne rozvíjať a pripojil sa k dôležitým hospodárským strediskám.

Osada tu ale existovala už predtým – najstaršia písomná správa týkajúca sa Czchowa spadá do obdobia medzi rokmi 1208 a 1218. V r. 1280 sa tu konalo stretnutie kňažnej Kingy s kniežaťom Leškom Čiernym a v listine, ktorá ho pripomína, vystupuje Czchów ako dedina krakovského biskupa. V ďalších rokoch obec patrila benediktínom z Tyńca a na začiatku ďalšieho storočia prešla do rúk vládnucej dynastie.

Kedy presne došlo k založeniu mesta? Nevieme, pretože lokačná listina zanikla, dochovalo sa len už spomínané privilégium Kazimíra Veľkého, ktorým prenáša mesto na magdeburgské právo. Založenie mesta na poľskom (średzkom) práve uskutočnili pravdepodobne týnski benediktíni na prelome 13. a 14. stor. Podľa vtedajších noriem vzniklo dodnes dochované urbanistické rozvrhnutie – námestie a ulice vybiehajúce z jeho strán. U reprezentatívneho námestia sa týčili výstavné budovy – radnica (prvná zmienka pochádza z r. 1442, existovala do polovice 19. stor.), farný kostol a domy najbohatších obyvateľov.

I dnes czchowské námestie uchvacuje zástavbou toľko charakteristickou pre malé stredoveké mestečká. U zvažujúceho sa námestia možno vidieť drevené domy s podlubím, so štítovými strechami. Zaujímavé je, že námestie sa nazýva Námestie až od r. 2000, kedy Czchów znova získal mestské práva stratené v r. 1928. Predtým bolo centrum mesta nazývané Námestie Kazimíra Veľkého, dnes má Piastovec v Czchowe svoju ulicu.

Vyplatí sa vedieť, že v r. 2010, teda v 700. výročie narodenia Veľkého kráľa, bola na námestí postavená fontána, ktorá obdržala meno sv. Kingy. I tá po sebe na tomto území zanechala stopy. Ako vraví povesť, počas úteku pred Tatármi sa kňažná so svojím doprovodom zastavila v Czchowe a požiadala o vodu. Mešťania ju ale pohostili slivkami. Kinga mala mesto pokárať a povedať, že v ňom vždy bude chýbať voda, ale hojne sa tu budú rodiť slivky. Sama sa v okolí mesta pomodlila a na tom mieste vytryskol pramienok.

A či niekedy neskôr chýbala voda (pretože slivky rastú dodnes…)? V polovici 16. stor. mal Czchów ako jedno z nemnohých miest … vodovodnú sieť. Stalo sa tak vďaka komorníkovi bocheňských žúp – Tomaszovi, ktorý v r. 1545 túto investíciu financoval a vyberal poplatky za odber vody. Voda bola vedená z kopca nad mestom drevenými rúrami do nádrží, tzv. fontán, odkiaľ ju mešťania čerpali do vedier. Tiež bolo možné doviezť si so súhlasom mestskej rady na vlastné náklady vodu až do domu. A čo je najzaujímavejšie – takýto systém zásobovania vodou fungoval v Czchowe do mája 1987!

Na námestí sa tiež nachádza stredoveká drevená socha sv. Jana Nepomuckého, reštaurovaná v r. 1945 na pamiatku uchránenia mesta pred vojenskou skazou, a socha sv. Floriána postavená mešťanmi v 18. stor.

Stopy románskej minulosti

„Iba ten, kto v živote stretol skutočnú lásku, môže tohto leva oživiť” – čítame na informačnej tabuľke umiestenej pri pomníku sv. Floriána na czchowskom námestí. Ide o kamennú sochu – románskeho leva ležiaceho pri nohách svätca. Nevieme, aký je zdroj tejto zamilovanej legendy, ale socha pochádza z celomurovaného románskeho kostola z konca 12. stor., ktorého zakladateľom mohol byť Kazimír Spravodlivý. Na jeho mieste od r. 1346 stojí gotický farský kostol.

Kostol bol najskôr zasvätený sv. Petrovi Apoštolovi. Pravdepodobne ešte v 14. stor. zmenil patróna a dodnes je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Stavba bola vystavaná z miestneho bieleho vápenca a odtiaľ pochádza názov Ecclesia Alba, pod ktorým sa Czchów objavuje v starých záznamoch–preložené z latinčiny ide o biely kostol. Okolo r. 1430 bol kostol rozšírený a v r. 1841 k nemu bolo pristavené gotické priečelie. Vo vnútri nájdeme nepatrné stopy po dávnom románskom chráme – vo východnej stene presbytára sú zamurované kamene, ktoré z neho pochádzajú a fragment románskej rímsy. Tí zvedaví nájdu fragment czchowského románskeho kostola v Národnom múzeu v Krakove. Jedná sa o reliéf z pieskovca zachycujúci gryfa bojujúceho s levom.

Vo vnútri kostola v Czchowě uvidíme gotické nástenné maľby – jednu z najstarších a najcennejších pamiatok starého maliarstva v Malopoľsku. Vznikli v rokoch 1368-1380, snaď vďaka fundácii czchowského rytiera Jędrzeja, ako prejav vďačnosti za to, že mu pápež Inocent VI. povolil vykonávať púť do Ríma a Jeruzalema.

Pozornosť si zaslúžia i dva renesančné náhrobky Wielogłowských erbu Stary Koń, ktorí boli dedičnými pánmi Jurkowa a časti Drużkowa a kostolu venovali značné finančné čiastky. Prvý z náhrobkov je zhotovený z pieskovca a červeného mramoru a patrí Kasprovi Wielogłowskému. Pravdepodobne ve 2. polovici 16. stor. ho vytesal slavný milánský sochár Hieronim Canavessi. Nad pomníkom sa nachádza mramorová tabuľka s nápisom v staropoľštine, ktorá je považovaná za najstarší náhrobný nápis v poľskom jazyku. Druhý pomník je náhrobok Magdalény z Koczmerowských Wielogłowskej, tiež datovaný do polovice 16. stor.

Vonku na južnej strane pri kostole uvidíme železné dvere vedúce do bočnej kaplnky, ktoré pochádzajú – pravdepodobne – z czchowského hradu.

Viac o kostole:

http://www.parafiaczchow.pl/Ko%C5%9Bci%C3%B3%C5%82-Parafialny-w-Czchowie-pw--NNMP.php

Historická rozhľadňa

Neďaleko námestia, na zalesnenom kopci nad Dunajcom stojí zrúcanina stredovekého kráľovského hradu. Jeho počiatky siahajú do doby panovania Václava II., kedy bola na vrcholku vystavaná 28metrová veža plniaca rolu strážneho miesta kontrolujúceho údolie Dunajca. Podľa ľudovej tradície slúžila i ako väzenie. K rozvoju došlo v 14. stor. – veža bola obohnaná kamenným múrom, vznikla tu obytná budova. Hrad sa stal súčasťou fortifikačného pásu chrániaceho uhorskú kupeckú trasu a sídlom správcu kráľovských statkov – czchowského hajtmana. Nasledujúce storočia priniesli ďalšie zmeny – v 15. stor. vznikla branská veža a na prelome 15. a 16. stor. bolo k obytnej budove pristavané pozdĺžne krídlo. Ďalšia prístavba vznikla i vedľa hradnej veže.

Dnes si môžeme prehliadnuť dochované pozostatky (cca 20 m vysokej) najstaršej veže spolu s ňou priliehajúcu zrekonštruovanú prístavbu a odkryté základy múrov. To je všetko, čo zostalo z czchowského hradu, ktorý obyvatelia opustili v polovici 17. stor., a ten sa potom začal meniť v ruinu. Hoci nám chýba obrazové zachytenie veže, je ľahké si povšimnúť, že mala osemuholníkový tvar. Niekoľko metrov nad zemou sa nachádza otvor, ktorý pôvodne slúžil ako vstup, a do ktorého viedli drevené schody.

Na vrchole veže sa v posledných rokoch podarilo vytvoriť vyhliadkovú plošinu a na zrúcanine bola inštalovaná archeologická expozícia nazývaná „Zamek w Czchowie” (Hrad v Czchowe). Sú v nej prezentované výsledky výzkumu, ktorý prebiehal od r. 1993 pod vedením zamestnancov Muzeum Okręgowego w Tarnowie (Oblastného múzea v Tarnowe). Počas neho boli odkryté základy hradu a získané viac než 60 tis. fragmentov nádob a niekoľko tisíc kovových predmetov, mincí, kostí apod.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie