Pri otázke pôvodu Lemkov, ich príslušnosti k národu, jazyku sa názory vedcov rozchádzajú. Prišli na územie Karpát v XV. a XVI. storočí spolu s vlnou valasko-ruského obyvateľstva alebo tu prišli uz v dávnom stredoveku, ešte pred Poliakmi? Sú časťou ukrajinskéo národa a lemkovský jazyk je ukrajinským dialektom, tvoria samostatnú etnickú, kultúrnu a jazykoú skupinu? Tieto otázky budia najviac emócií medzi samotnými Lemkami.
Dlhé storočia žili v Karpatoch, mali vlastný jazyk, kultúru a prináležali k inému národu. Až do čias vytvorenia štátnej hranice medzi Poľskom a Česko-slovenskom udržiavali hospodárske, kultúrne, rodinné a priateľské vzťahy s Rusínmi z južnej strany Karpát. Po deportáciách v roku 1945 a Operácii Visla v roku 1947 zmizli z územia Beskýd. Zostali po nich iba malebné dedinky, pochované v dolinách. Ich hospodárstva a cekrvi obsadzovali Poliaci. Po roku 1958 sa časť Lemkov vrátila domov. Dnes tam pôsobia lemkovské organizácie, folklórne a folkové skupiny, pamätné izby, súkromné múzeá, vydávajú sa noviny v lemkovskom jazyku, pôsobia aj lemkovskí umelci. Lemkovská menšina je spoločensky aj politicky čoraz aktívnejšia.
Trasa:
Dolina Bielej Vody (Biała Woda) (Šlachtová- Szlachtowa, Javorky-Jaworki, Čierna Voda – Czarna Woda)-hora Zvir- góra Javor (Jawor) (Vysová- Wysowa, Hančová- Hańczowa)- Losie (Łosie) a Bielanka- Novica (Nowica)- Kunková (Kuńkowa)- Kviatoň (Kwiatoń)- Zdyňa (Zdynia)- Bartne (Pregonina-Przegonina)